Topic icon

जीवशास्त्र

0

श्वसन (Respiration): मूलभूत गोष्टी

श्वसन म्हणजे काय: श्वसन ही एक जीवरासायनिक प्रक्रिया आहे ज्यामध्ये सजीव ऑक्सिजन वापरून ग्लूकोजसारख्या सेंद्रिय पदार्थांचे विघटन करतात आणि ऊर्जा (ATP), कार्बन डायऑक्साइड आणि पाणी तयार करतात. ही ऊर्जा सजीवांच्या विविध कार्यांसाठी वापरली जाते.

श्वसनाचे प्रकार: श्वसनाचे मुख्य दोन प्रकार आहेत:

  1. ऑक्सिजनयुक्त श्वसन (Aerobic Respiration): या प्रक्रियेत ऑक्सिजनचा वापर होतो. ग्लूकोजचे पूर्णपणे विघटन होऊन कार्बन डायऑक्साइड, पाणी आणि ऊर्जा तयार होते.
    समीकरण: C6H12O6 + 6O2 → 6CO2 + 6H2O + ऊर्जा (ATP)
  2. ऑक्सिजन विरहित श्वसन (Anaerobic Respiration): या प्रक्रियेत ऑक्सिजनचा वापर होत नाही. ग्लूकोजचे अपूर्ण विघटन होऊन लैक्टिक ऍसिड किंवा इथेनॉल आणि कार्बन डायऑक्साइड तयार होतात. ऊर्जा कमी प्रमाणात तयार होते.

श्वसनाची प्रक्रिया:

  1. ग्लायकोलायसिस (Glycolysis): ग्लूकोजचे पायruvic ऍसिडमध्ये रूपांतर होते. ही प्रक्रिया ऑक्सिजनयुक्त आणि ऑक्सिजन विरहित श्वसनामध्ये समान असते.
  2. क्रेब्स चक्र (Krebs Cycle): पायruvic ऍसिडचे कार्बन डायऑक्साइडमध्ये रूपांतर होते आणि ऊर्जा तयार होते. (ऑक्सिजनयुक्त श्वसनामध्ये)
  3. इलेक्ट्रॉन वहन साखळी (Electron Transport Chain): येथे ATP (ॲडेनोसिन ट्रायफॉस्फेट) च्या स्वरूपात ऊर्जा तयार होते. (ऑक्सिजनयुक्त श्वसनामध्ये)

महत्व: श्वसन सजीवांसाठी अत्यंत आवश्यक आहे, कारण ते जगण्यासाठी ऊर्जा प्रदान करते.

Wrote answer · 3/14/2025
Karma · 40
0

I understand that you don't understand the question. To help me clarify, could you please provide me with the question you're referring to? Once I have the question, I can try to explain it in a different way or break it down into smaller parts.

Wrote answer · 3/14/2025
Karma · 40
0

Bharatat pranyanche vibhagikaran anek adharanvar aadharit aahe, ani sarv grahya prakaranche spasht sankhya dene kathin aahe. Tarihi, prasiddh prakaranchi mahiti khali dileli aahe:

  • Stanpayi Prani (Mammals): Yat gayi, mhashi, kutre, manjare, ghode, unt, hatti, wagha, sinha ityadi pranyancha samavesh hoto. Britannica - Mammals
  • Pakshi (Birds): Yat kagal, chimanya, popat, mor, garud, giddh ityadi pakshyancha samavesh hoto. BirdLife International
  • Sarpatnare Prani (Reptiles): Yat sap, pali, magar, kasav ityadi pranyancha samavesh hoto. WWF - Reptiles
  • Ubhaychar Prani (Amphibians): Yat beduk, salsemandar ityadi pranyancha samavesh hoto. AmphibiaWeb
  • Mase (Fish): Yat vibhinn prakarche mase samavisht aahet, je nadi, tale, ani samudraat aadhaltat. Fish Forward
  • Kitak (Insects): Yat madhmashi, fulpakharu, kidi, makadya ityadi kitkancha samavesh hoto. Amateur Entomologists' Society

He fakt kahi udaharan aahet, ani pratyek vargat anek up-prakar aani jati astil.

Wrote answer · 3/13/2025
Karma · 40
0

मृत्यूनंतर जीवाच्या शरीराचे विघटन अनेक घटकांच्या एकत्रित प्रयत्नांमुळे होते. यात सूक्ष्मजीव (bacteria and fungi), कीटक (insects), आणि इतर प्राणी (animals) यांचा समावेश असतो.

सूक्ष्मजीव (Microorganisms):
  • बॅक्टेरिया (Bacteria): मानवी शरीरात अब्जावधी बॅक्टेरिया असतात. मृत्यूनंतर, हे बॅक्टेरिया शरीराचे विघटन करण्यास सुरवात करतात. ते प्रथिने (proteins), कर्बोदके (carbohydrates), आणि चरबी (fats) यांसारख्या जटिल घटकांचे साध्या घटकांमध्ये रूपांतर करतात.
  • बुरशी (Fungi): बुरशी देखील मृत शरीराचे विघटन करण्यात महत्त्वाची भूमिका बजावते. ते विशेषतः कठीण ऊती (tissues) आणि हाडे (bones) तोडण्यास मदत करतात.
कीटक (Insects):
  • मा flies (Flies): माश्या मृतदेहांवर अंडी घालतात, त्यातून अळ्या (larvae) बाहेर पडतात आणि त्या मृत शरीराचे विघटन करतात.
  • Beatle (Beetles): काही प्रकारचे भुंगे (beetles) देखील मृतदेहांचे विघटन करतात.
इतर प्राणी (Other Animals):
  • Decomposition in water (समुद्री जीव): समुद्रातील मृतदेहांवर खेकडे (crabs), मासे (fish) आणि इतर जलीय प्राणी (aquatic animals) अवलंबून असतात.
  • Decomposition on land (जमिनीवरील प्राणी): जमिनीवर गिधाडे (vultures), कोल्हे (foxes), कुत्रे (dogs) आणि इतर मांसाहारी प्राणी (carnivorous animals) मृतदेहांना खाऊन त्यांचे विघटन करतात.
Wrote answer · 3/13/2025
Karma · 40